Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Kapitola č.7: Zoznam prvákov

14. 3. 2009

Harry bol vo funkcii riaditeľa školy ešte len pár dní, ale už mal pocit, že sa na jeho hlavu zosypal snáď celý svet. Bolo toho treba ešte toľko zariadiť a školský rok začínal už o dva dni. Našťastie mu Minerva ako zástupkyňa pomáhala dostať sa do toho, ale aj tak mal pocit, že to nikdy nemože zvládnuť.

"Však ty si vedel, čo všetko to obnáša a preto si to odmietol?" spýtal sa raz večer otca, keď sa unavene zložil do jedného z kresiel v jeho laboratóriu.

"Ťažký deň?" uškrnul sa Severus. Z poličky so zásobami vzal jeden flakónik a podal ho Harrymu. Ten v ňom spoznal bolesť utišujúci prostriedok a bez váhania ho vypil.

"Vďaka. Keby len ťažký..." povzdychol si a bolesť hlavy sa vrátila, len čo si spomenul na hromadu papierov, ktoré mu pripravila na zajtra jeho zástupkyňa. Musel ich všetky vyplniť... Boli to evidenčné listy nových študentov a okrem toho musel potvrdiť niekoľko žiadostí o zamestnanie či doplnové štúdium absolventov.

"Zistil si niečo nové?" zmenil tému Severus a zhasol plameň pod kotlíkom.

"Nie. Prešiel som zoznam všetkých nových študentov, ale jej meno tam nefiguruje a väčšina dievčat, čo nastupuje do prvého ročníka sú z pomerne známych rodín. Nemyslím, že by to bola niektorá z nich," odvetil potichu. "Ja už neviem, čo by som mal ešte viac urobiť. Toto... toto sa zdalo ako posledná šanca, ako ju nájsť. Veril som tomu, že sa objaví vo Veľkej sieni medzi prvákmi a že napriek tomu, ako sa za tých jedenásť rokov zmenila, ju hneď spoznám a..." povzdychol si. "Keď si Ginny myslí, že ju nik nevidí, plače a trápi sa. A teraz, keď jej vezmem aj tú poslednú nádej..."

"Harry, čo sa stalo už nezmeníš ty, ani Ginny. Viem, že napriek tomu, že je to už niekoľko rokov, je to rovnako bolestné, ale nesmiete sa tmu poddať. Máte ďalšie deti, ktoré vás potrebujú a ak si si to ešte nevšimol, snažia sa ako možu, aby zaplnili tú prázdnotu vo vašom živote. Aj im chýba sestra, ktorú prakticky nepoznali, ale kvoli vám sa tomu nepoddávajú a stále veria, že sa raz vráti," dohováral mu Severus chápavo.

"Hm... mimochodom, prišiel mi list od Draca Malfoya. Jeho syn Darius mal nastúpiť do prvého ročníka, ale vraj sa rozhodol, že mu zaustí súkromného učiteľa," zmenil tému.

"Skutočne? Uviedol nejaký dovod, prečo nechce dať syna do školy?" zaujímal sa Severus.

"Zrejme sa dopočul zmenách vo vedení a hneď to využil vo svoj prospech. Vraj nepošle syna do školy, kde som riaditeľom ja," pokrčil ramenami.

"Prečo ho teda nepošle inam? Kruval vždy podporoval čistokrvné rodiny vedúce svoje deti k čiernej mágii."

"Podľa mňa bol rozhodnutý nechať syna doma už dávno. Sotva by našiel súkromného učiteľa zo dňa na deň," vyslovil Harry svoj názor.

"To je pravda. Netušíš, kto by to mohol byť?" zaujímal sa jeho otec.

"Hm, nemyslím, žeby si ho poznal. Je to vraj akýsi Marcus Oliviers a má sa zastaviť v najbližších dňoch, aby sa informoval o učebných osnovách a požiadavkach ku skúškam," odvetil a pokrčil pritom ramenami. Jemu rozhodne Malfoyov syn v škole chýbať nebude.

"Oliviers? Si si istý?" spýtal sa Severus a zvážnel.

"Áno, určite. Deje sa niečo? Ty ho poznáš?" spýtal sa Harry, nevediac, čo si o otcovej reakcii myslieť.

"Stretol som sa s ním raz či dvakrát u Malfoyovcov. Prv, než prišiel Draco do školy, bol to jeho súkromný učiteľ. Lucius trval na tom, že musí do školy nastúpiť už s určitými vedomosťami," začal Severus hovoriť o svojich skúsenostiach so spomínaným mužom.

"Takže je to rovnaký snob a podliak ako Malfoyovci?"

"Dalo by sa povedať," pripustil Severus. "Pokiaľ si dobre spomínam, učil niekoľkých smrtijedov predtým, než sa pridali k Voldemortovi a bol to práve on, kto u nich povzbudzoval záujem o čiernu mágiu," zavrčal.

"Takže Draco chce, aby jeho syn šiel po stopách svojho otca a starého otca? Výborne, na čo sa možeme od Malfoyovcocv tešiť? že z ich rodu povstane nový Voldemort? To je naozaj skvelá predstava," povzdychol si Harry. Až doteraz si myslel, že horšie už to snáď nebude.

"Nečudujem sa, že si vybral práve jeho. V podstate ho pozná nielen ako svojho učiteľa, ale je to tiež manžel jeho sesternice. Lucius ten sobáš dohodol po smrti svojej sestry. Oliviers mu pripadal ako skvelá partia pre jeho neter a tak... jej jediné šťastie je, že mu porodila dieťa, aj keď ani neviem, či je to chlapec alebo dievča. Ale myslím, že je v rovnakom veku ako Darius, Dracov syn," pokračoval Severus.

"Ako to myslíš, že mala šťastie, že mu porodila dieťa?" nechápal Harry.

"No... neviem, čo je na tom pravdy, ale Luciusova neter je tuším už tretia Marcusova žena. Tie prvé dve... záhadne zmizli asi rok po svadbe. Vraví sa, že ich zabil, keď mu neporodili potomka," vysvetlil svojmu synovi Severus.

"Ako to, že som o ňom nepočul?" čudoval sa Harry.

"Hm... vždy sa držal dosť v ústraní a aj Voldemorta podporoval len z diaľky. Nikdy sa k nemu skutočne nepridal a len to, že vyučoval jeho smrtijedov ho chránilo pred Voldemortom samotným. Je to možno desať rokov, čo sa z Anglicka presťahoval do Francúzska. Ale ak bude skutočne učiť Dariusa, predpokladám, že sa presťahuje späť."

"Myslíš, že jeho dieťa bude chodiť do Bradavíc? nevšimol som si v zozname žiadneho Oliviersa či Oliviersovú," informoval ho Harry.

"Pochybujem, že ako súkromný učiteľ pošle do školy vlastné dieťa. Ak chceš vedieť moj názor, tak Darius nebude jediný, kto sa od neho bude učiť," povedal Severus a jeho výraz ešte viac potemnel.

"Výborne, v tom prípade máme ďalších záujemcov na post nového černokňažníka tejto doby. Len dúfam, že sa toho už nedožijem," zamumlal Harry.

"Ty? S tvojím šťastím? Zabudni!" uškrnul sa Severus a začal nalievať vychladnutý lektvar do pripravených baniek.

-----------------------------------

Bol to posledný deň v ich dome vo Francúzsku a Marcus sa podujal na to, že svoju dcéru osobne uloží do postele a zaželá jej dobrú noc.

"Prečo nemožem ísť do normálnej školy? Ja sa nechce učiť s tým pakom!" durdila sa Cornélia . Čelo mala zamračené a spodnú peru ohrnutú, podobne ako to občas vídala u svojho otca, keď bol nahnevaný.

"Pozor na slovník, mladá dáma. Darius nie je žiaden pako. navyše je to tvoj bratranec a ja som sľúbil, že ho budem učiť," vysvetľoval jej otec a mračil sa rovnako ako ona.

"Ale ja by som chcela ísť radšej do školy," fňukla.

"A ja by som bol radšej, keby sme zostali spolu a videli sa každý deň, nielen počas Vianoc a prázdnin," odporoval Marcus.

"Veď ja tiež, len... nemohol by si ma teda učiť doma? Ja Dariusa vážne nemám rada. Ten chmuľo nepozná ani spolovice toľko kníh ako ja a keby si počul tú jeho francúzštinu..." prevrátila očami pohoršene.

"A práve preto ho budem učiť, aby sa zlepšil. A keď sa budete učiť spoločne, budem mať na vás oboch rovnaké množstvo času, ako keby som ťa učil samu po večeroch. Ale ber to z tej lepšej stránky."

"A to je?" spýtala sa podozrievavo.

"Budeš vo všetkom lepšia ako on a tým budeš mať eso v rukáve, keby bol príliš neznesiteľný," uškrnul sa.

"Hm... ale nebudem sa s ním musieť stýkať mimo vyučovanie, však?" žobronila a tentoraz Marcus podĺahol jej prosebnému pohľadu.

"To vieš, že nie. A teraz už spinkaj, zajtra nás čaká veľký deň," povedal a upravil jej perinu, sledujúc, ako poslušne zavrela očká a zaspávala.


 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.