Kapitola č.9: Je nádej?
Tichý hlas sa nakoniec doniesol až k jej ušiam.
„Lilly? Lilly, no tak, povedz konečne niečo. Si v poriadku?“ zatriasol ňou jemne Albus, ktorému sa v očiach zračilo zdesenie.
„Albus…“ povedala, keď si uvedomila jeho prítomnosť. Kŕčovito mu zovrela ruky a pozrela naňho očami zaliatymi slzami. „On je… je…?“ jachtala a oči jej zablúdili ku Scorpiusovi.
„Nie, Lilly. Nie je mŕtvy. Musíme ho odtiaľto dostať rýchlo preč, ale potrebujem vedieť, či si v poriadku. Napadol aj teba? Ublížil ti nejako?“ pýtal sa trasúcim hlasom a vo svetle prútika si ju prezeral a dotýkal sa jej, akoby bola zo skla.
„Mne nič nie je. Naozaj nie je mŕtvy? Pomôžeš mu?“ pozrela na neho s nádejou a Albus si ju pritiahol bližšie k sebe.
„Neboj, niečo vymyslíme.“ chlácholil ju s vedomím, že jej vykladá len milosrdné lži. Na chvíľu ju pustil a zohol sa nad priateľom. Stratil veľa krvi, ale upír ho nevysal úplne. Ešte predtým, než pribehol k Lilly mu pomocou svojich schopností zacelil ranu na krku, aby zastavil slabé krvácanie. Jeho kamarát však potreboval čo najskôr dostať Krvdoplňujúci lektvar, ak už nie je neskoro. Vedel, že podobné pohryznutia bývajú fatálne.
„Lilly, poď sem. Musíme sa premiestniť.“ zavolal na sestru, ktorá bola stále ešte v šoku. Váhavo k nemu pristúpila a chytila sa ho pevne za ruku. Albus pevne uchopil Scorpiusa a premiestnil sa s ním pred budovu, kde sídlila univerzitná ošetrovňa. Vyčaroval nosidlá, na ktoré uložil kamaráta a sestru podoprel, aby cestou nespadla. Takto šla podivná trojica k vchodu do budovy, kde sa im dostalo pomoci.
Lilly sa ujala milá mladá ošetrovateľka, ktorú Albus poznal z videnia, keď tu občas bol na praxi. Odviedla ju do prázdnej izby, kde jej dala niečo na upokojenie, ale Lilly odmietla lektvar na spanie, kým sa nedozvie, čo je so Scorpiusom.
Scorpius ležal na prázdnej posteli vo vedľajšej izbe. Okolo neho sa zhŕklo niekoľko najuznávanejších liečiteľov, ktorí tu pôsobili a robili čo mohli, aby chlapca zachránili. Doplnili mu lektvarom krv, dali mu očisťujúci lektvar, ktorý mal odstrániť jed z upírích slín z obehu, ale na to už bolo neskoro. Jed sa v tele po uhryznutí šíri veľmi rýchlo a pôsobí ukrutne dlho. Spôsobuje, že sa telo človeka pripravuje na transformáciu v upíra, ale k jej dokončeniu je potreba aj krv upíra, nielen jeho sliny. Preto obete, ktoré prežijú útok upíra, ktorý ich nevysaje do poslednej kvapky a nedá im napiť vlastnej, zomierajú v priebehu niekoľkých dní na otravu.
„Je mi ľúto, ale viac pre neho nemôžeme urobiť.“ povedal napokon Albusovi jeden z jeho profesorov. „Tomu chlapcovi už nieto pomoci.“
„Chcete povedať… myslíte, že by som nezmohol nič ani ja?“ spýtal sa s nádejou, ale výrazy v tvárach všetkých prítomných hovorili sami za seba. Albus pozrel smerom k posteli, na ktorej ležal jeho najlepší priateľ, priateľ jeho sestry. Posadil sa na stoličku a horúčkovito premýšľal, čím by mohol Scorpiusovi pomôcť. Nič mu však na myseľ neprišlo.
Scorpius sa začal nekontrolovateľne triasť a na čele mu vystúpili kvapky potu. Al vstal, použil na jeho deku ohrievacie zaklínadlo a na čelo mu dal studený obklad, aby zrazil horúčku. Použiť lektvary v tejto chvíli by bolo nerozumné.
Asi po hodine sa Albus zašiel pozrieť na Lilly, ktorá neprítomne hľadela do stropu. Oči mala opuchnuté od plaču, a keď pozrela na brata, márne v nich hľadala zvyčajné iskierky. Boli to oči plné smútku a zúfalstva.
„Bude v poriadku?“ bola prvá jej otázka, no nedokázal odpovedať. Namiesto toho si sadol vedľa nej a pevne ju objal.
„Mali by sme dať vedieť jeho rodičom.“ povedal potichu.
„Povedz, Al. Prečo sa to všetko deje? Prečo nám? Je to snáď nejaké prekliatie, čo leží na našej rodine, že ani chvíľu nemôžeme žiť normálne?“
Tá otázka z jej úst ho zaskočila. Keby jej povedal, koľkokrát nad niečím podobným sám uvažoval, ani by mu neverila.
„Na také veci nemysli, Lilly. Mala by si si odpočinúť. Ráno sa musíš vrátiť do školy.“
„Čože? Ja nemôžem, musím zostať so Scorpiusom. Potrebuje ma…“ protestovala.
„Nie, Lilly. Ráno ťa odvediem do školy a nebudeme o tom diskutovať. O Scorpiusa sa postarám.“ povedal rozhodne a ona vedela, že nemá cenu sa hádať.
„Sľúb mi, že ho zachrániš, že urobíš čokoľvek, aby si ho zachránil. On nesmie zomrieť, Al. To by som už nezvládla.“ rozplakala sa a pritisla si zronenú tvár k jeho hrudi. Jemne ju hladkal po vlasoch a bol rozhodnutý skutočne urobiť čokoľvek.
Albus zostal s Lilly až do rána, kedy ju odviedol späť do školy a informoval strýka Georga o tom, čo sa stalo. Prosil ho, aby na Lilly trochu dohliadol a ak by bolo treba, dal mu vedieť. Potom sa zastavil za Scorpiusom skontrolovať, ako sa mu darí a napokon konečne do školy. V ten deň proste musel ísť na lektvary. Chcel sa spýtať profesorky Danielsovej, či nevie o niečom, čo by mohlo jeho priateľovi pomôcť.
Nebol vo svojej koži a ona si to všimla. Pripisovala to udalosti, ktorá postihla ich rodinu. O smrti profesorky McGonagallovej sa dozvedela od Liamei, a tak sa rozhodla nechať mu čas, kým sa pustia do výskumu. Lenže nečakala, že za ňou príde hneď po hodine.
„Mohol by som s vami hovoriť?“ spýtal sa.
„Iste, hovorte. Pokiaľ ide o odloženie výskumu, kvôli vašej …“ začala, no prerušil ju.
„Nie. O to teraz nejde. Pamätáte sa, ako vás pred časom napadol ten upír? Včera zase nejaký zaútočil a môj kamarát, žiaľ, nemal také šťastie.“ vysvetľoval. Sandrin sa zamračila a pozorne počúvala, kým jej nevyrozprával všetko, čo sa stalo a neinformoval ju o jeho stave.
„Obávam sa, že vaši učitelia sa nemýlia. Lektvar na očistenie, ktorý mu dali zaberá len vo výnimočných prípadoch, ale napriek tomu, je to najlepšie, čo pre neho mohli urobiť v tejto chvíli. Možno keby… ale nie, to by bolo príliš riskantné.“ vravela si skôr sama pre seba a zamyslela sa.
„Čo? Aká iná možnosť existuje? Pani profesorka, povedzte, viete o niečom?“ prosil Al.
„Myslela som len na to, že keby bol premenený na upíra, bola by možno nejaká malá nádej. Ale to on nie je, takže tieto úvahy sú aj tak zbytočné.“ potriasla hlavou.
„Chcete povedať, žeby šlo zvrátiť premenu na upíra?“ žasol Al.
„Neviem. Viete pán Potter, po tom poslednom útoku upíra ma napadlo, žeby sme náš výskum mohli orientovať práve na upírov. Určite poznáte protivlkolačí lektvar a dúfala som, že pre upírov by mohla byť podobná možnosť.“
„Chápem. Niečo, čo by prinajmenšom zabránilo upírom, aby museli zabíjať. Ale máte pravdu, to so Scorpiusom nesúvisí.“ povzdychol si. „Ale ten výskum by určite mohol byť zaujímavý a ak by to vyšlo, rozhodne veľmi prínosný.“
„Lenže vytvoriť protivlkolačí lektvar trvalo niekoľko rokov. Ale aj tak by som to rada skúsila, pridáte sa?“ spýtala sa a skúmavo si ho prezerala.
„Samozrejme, len… teraz by som potreboval trochu času, aby som sa pokúsil nejako mu pomôcť.“ povedal a ona rozumela.
„Dúfam, že sa vám to podarí. Prajem veľa šťastia vášmu priateľovi, zrejme ho bude potrebovať. Keby som mohla nejako pomôcť, určite mi dajte vedieť.“ ponúkla.
„Ďakujem. Ešte dnes zájdem za Severusom a skúsim sa poradiť aj s ním. Zatiaľ teda dovidenia.“ rozlúčil sa Albus.
Pred učebňou ho čakala Sophia, ktorá si tiež o Scorpiusa robila starosti.
„Musíš už ísť?“ spýtala sa úzkostlivo.
„Prepáč, musím zájsť za Severusom a mal by som zájsť aj za Malfoyovcami, povedať im o tom. Ale možno sa večer zastavím.“ prisľúbil a pobozkal ju na čelo.
„Buď opatrný.“ volala za ním, ale už ju nepočul. Premiestnil sa opäť na hranice bradavických pozemkov, aby požiadal o radu svojho priateľa a najviac schopného človeka na lektvary. Severus bol jeho poslednou nádejou. Ak ani on nebude vedieť čo robiť, sotva čosi sám zmôže.
Ozvalo sa krátke zaklopanie na dvere a Severus vzhliadol od svojej knihy. Dnes nikoho nečakal, hoci včera sa mal zastaviť Albus a neprišiel.
„Ďalej.“ vyzval návštevníka, ale to už Albus vchádzal dnu.
„Pozrime ho, on si na mňa spomenul.“ neodpustil si Snape.
„Severus, prosím ťa, dnes nie. Potrebujem tvoju pomoc.“ povedal, keď sa zosunul do kresla naproti obrazu. Únava a ustaranosť zaznievali z jeho hlasu tak zreteľne, že Severus okamžite pochopil vážnosť situácie.
„O čo ide?“ spýtal sa vecne a zvážnel.
„Scorpius Malfoy leží v nemocnici vo veľmi zlom stave a si jediný, kto mi môže pomôcť.“ prezradil.
„Tak to mi budeš musieť vysvetliť. Dovolím si tvrdiť, že ty so svojimi schopnosťami by si mal dokázať vyliečiť takmer čokoľvek a ak nie, si veľmi schopný pripraviť akýkoľvek potrebný lektvar. Takže, kde je problém?“
„Pohrýzol ho upír.“ odpovedal. Severus na neho chvíľu nechápavo pozeral, ale hneď si dal dve a dve dohromady.
„Aha.“ bola jeho jediná odpoveď. Prstom si poklepával po líci, ako to robieval vždy, keď premýšľal, ale keď ticho trvalo až príliš dlho, Albus to nevydržal.
„Je nejaký spôsob, ako mu pomôcť?“
„Obávam sa, že ťa sklamem. Nepoznám nikoho, kto by prežil útok upíra okrem tých, čo sa premenili.“ pokrútil hlavou jeho učiteľ.
„Ale mohol by mu pomôcť nejaký lektvar? Myslíš, že by som mohol nejaký vymyslieť?“ nádejal sa chlapec. Jeho zelené oči sa stretli s tmavými a v nich…
„Môžeš to skúsiť, ale moc na to nespoliehaj. Mohlo by trvať niekoľko týždňov, kým na to prídeš.“ hovoril potichu.
„Ale dokázal som vyrobiť protijed proti Blakatúrovmu jedu… mohol by som…“ snažil sa Al, neuvedomujúc si, že kričí.
„Albus…“ oslovil ho potichu. Ten tichý hlas ho vrátil do reality. „Blakatúrov jed šlo celkom dobre identifikovať. Ale jed zo slín upíra sa už vstrebal a nie je šanca, ako zistiť jeho zloženie. Jediná vec ho dokáže neutralizovať…“ vysvetľoval a sklonil pritom zrak. Nebol nadšený z toho, že musí Albusovi povedať, že nie je možnosť jeho priateľovi pomôcť. Najmä keď to bol on, kto mu dodával sebavedomie, aby si uvedomil, že svojimi schopnosťami dokáže vyliečiť takmer všetko. A tiež šlo o Albusovho najlepšieho priateľa, navyše syna Draca Malfoya. Keby bola možnosť, sám by neváhal ani chvíľu a pomohol by, ako vedel.
„Čo to je?“ spýtal sa Al, hoci na tú otázku poznal odpoveď. Lenže pri tom pomyslení ho zamrazilo. Keby bol on na Scorpiusovom mieste a mal si zvoliť… radšej by volil smrť.